Reštaurovanie historických vagónov turistického vlaku v Španielsku

Realizácia a produkcia videa: Ignacio González, UTOPIA FILMMAKERS

Drevené osobné vozne tohto typu sa v Španielsku vyrábali do 30. rokov minulého storočia. Celkom bolo vyrobených 406 kusov a používali sa ako vozne tretej triedy v osobných vlakoch jazdiacich pozdĺž španielskeho pobrežia. Dokonca keď sa začali vyrábať kovové vagóny, železničné spoločnosti váhali  objednávať ich, pretože letá sú v Španielsku horúce a drevené vagóny ľahšie udržia chládok.

V roku 1972 tretiu triedu pre pasažierov zrušili a spoločnosti mali na výber – vylepšiť drevené vozne na úroveň druhej triedy alebo ich prestať používať. Cena za ich zdokonalenie však bola privysoká a využitie vagónov sa zmenilo. Použili ich ako obydlia, mobilné dielne, obchody, školy a jeden taký vozeň slúži ako zasadacia miestnosť v úrade železnice RENFE Viajeros.

Historické drevené vagóny sa opäť uviedli v 80. rokoch so zavedením turistického "Jahodového vlaku" – vysoko hodnotenej jazdy v historických vozňoch z Madridu do Aranjuez a späť s mnohými atrakciami okolia Madridu.

"Jahodový vlak" pozostáva zo štyroch osobných a dvoch nákladných vozňov. Avšak vlhko a čas postupne poničili drevené prvky konštrukcie, takže bola potrebná kompletná renovácia.

"Okamžite sme stáli pred problémom: Potrebovali sme výkresy vagónov, aby človek, ktorý ich bude opravovať, mohol vagóny obnoviť do ich pôvodnej podoby," hovorí Juan José Peña, technický špecialista spoločnosti RENFE Viajeros. "Vychádzali sme z Rižskej charty, ktorá na jednej strane hovorí, že účelom rekonštrukcie je zachovať a objaviť význam kultúrneho dedičstva a na druhej strane musí byť v danom procese zachovaná autentickosť (vrátane spôsobu výroby, dizajnu, materiálov a použitia), presvedčivo vypovedajúca o význame tohto objektu."

Tam, kde pôvodné plány hovorili, že sa má použiť dub, bol dub použitý. V iných prípadoch, kde plány hovorili, že vonkajší plášť má byť z teakového dreva, ktoré bežne nebýva dostupné, zvolilo sa drevo podobného charakteru "iroko", známe aj ako "africký teak".

"Odhalili sme vnútro týchto vozňov a nevedeli, čo nás čaká, naše vedomosti boli založené len na plánoch starých vyše storočia, pretože samotné vagóny mali takmer sto rokov."

Tie štyri vozne  "Jahodového vlaku" zhotovili v rokoch 1920, 1923, 1927 a 1929 rôzni výrobcovia, takže sa ich konštrukcie trochu líšili. Ten posledný, najmodernejší vozeň, môžete vidieť vo videu. Zaujímavé je, že ten najstarší (1920), bol v najlepšom stave.

Do tohto projektu na práci na vagónoch pozvali odborníka na prácu s drevom Emilia Gonzáleza Rodrigueza, špeciálne na výrobu drevených prvkov. Prišiel do dielní RENFE Viajeros so svojou mobilnou pílou Wood-Mizer LT20.

"Som fanúšik Wood-Mizer! Tento stroj je najlepší pomocník," hovorí Emilio. " Väčšinu práce na reštaurovaní vozňov som mohol urobiť vďaka mojej píle. Píla Wood-Mizer dokáže nielen píliť kmene. Ten stroj robí presné rezy, ktoré sú veľmi dôležité, keď ide o jednotlivé detaily. Ušetril som množstvo dreva i času."

Píla LT20 má zabudované elektronické zariadenie, ktoré ukladá požadované rozmery dosky do svojej pamäte, takže stroj pracuje rýchlo a pružne.

Na začiatku prác bolo treba na každý vozeň 16 trámov. Na konci ich bolo aj 40. Emilio vyrobil diely na všetky okná a okenice—dvadsať pre každý vagón. Potom sa venoval interiérovým detailom: zábradliu, podlahovým doskám, atď. "A viete čo je pre mňa dôležité? Robil som to všetko sám! Obvyklá píla by potrebovala aspoň jedného ďalšieho človeka naviac."

Emiliova píla je schválená na prepravu po cestách. "Pretože moja píla Wood-Mizer má dieselový motor, dotiahol som ju svojím autom. Každý byl prekvapený a hovoril: "Áno, presne toto tu potrebujeme!"

"Je to rýchly a presný stroj, ktorý vás prežije, ak sa oň budete dobre starať. Ideálny pre tesárov/stolárov. Môžete ho používať v dielni a prakticky všade. Distribútori Wood-Mizer v Španielsku ma naučili, ako stroj obsluhovať. Môžem sa na nich vždy obrátiť, keď sa potrebujem na niečo spýtať," vysvetľuje Emilio.

Do projektu bola zapojená aj reštaurátorka Andrea Novosadová. Jej úlohou bolo reštaurovať zachované prvky. Napúšťala tiež drevené diely ochrannými prostriedkami proti drevokaznému hmyzu, farbu vylaďovala farbivami a dokončovala diely. Pre kovové časti bol postup podobný; zahŕňal obrúsenie a natieranie antikoróznou a ochrannou emailovou farbou.

"Nové súčasti boli vytvorené pomocou píly Wood-Mizer. Mojou prácou bolo zaistiť ich ochranu, natrieť ich farbou a dokončiť," hovorí Andrea. "Fantastická vec na týchto vagónoch je, že sú to úžasné inžinierske diela. To nie je len nejaká škatuľa pokrytá drevenými latami. Majú veľmi dobre premyslené kovania, odľahčovacie a upevňovacie systémy, ktoré je treba pochopiť a zachovať. Je neuveriteľné šťastie, že tieto staré vozne sa nestratia!"

***